Menopauza je prirodzené obdobie v živote ženy, ktoré je spojené s poklesom tvorby estrogénov. Tento hormonálny prechod môže sprevádzať celý rad prejavov – návaly tepla, nočné potenie, podráždenosť, zmeny nálady, únava, zhoršený spánok, suchosť slizníc či zmeny v oblasti kostí, pokožky a vlasov. Práve preto rastie záujem o nehormonálne možnosti podpory ženského organizmu, medzi ktoré patria aj fytoestrogény.

Fytoestrogény sú prirodzene sa vyskytujúce rastlinné látky, ktoré majú schopnosť interagovať s estrogénovými receptormi. Najviac skúmané sú najmä izoflavóny zo sóje a ďateliny červenej. Klinické štúdie a metaanalýzy naznačujú, že fytoestrogény môžu u niektorých žien prispieť k zmierneniu vybraných menopauzálnych ťažkostí, najmä návalov tepla a vaginálneho diskomfortu, pričom ich účinok býva pozvoľný a závisí od pravidelného užívania. V tomto kontexte predstavujú fytoestrogény racionálnu súčasť komplexnej starostlivosti o ženu v perimenopauze a menopauze [1].

Čo sú fytoestrogény a prečo sú dôležité v menopauze

Fytoestrogény sú bioaktívne látky rastlinného pôvodu. Chemicky nejde o hormóny, ale o zlúčeniny, ktoré sa svojou štruktúrou čiastočne podobajú prirodzenému ženskému estrogénu – estradiolu. Vďaka tomu sa môžu viazať na estrogénové receptory a pôsobiť ako jemné modulátory estrogénovej aktivity.

V období menopauzy, keď hladina estrogénov prirodzene klesá, môže byť tento mechanizmus pre ženy zaujímavý. Fytoestrogény nepôsobia ako klasická hormonálna terapia, ale môžu organizmu poskytnúť rastlinnú podporu v období hormonálnej zmeny. Ich účinok je miernejší, no práve preto sú často vyhľadávané ženami, ktoré preferujú nehormonálny a dlhodobejší prístup.

Medzi najvýznamnejšie zdroje fytoestrogénov patria sója, ďatelina červená, ľanové semeno a ďalšie rastlinné potraviny. V doplnkoch stravy sa najčastejšie používajú štandardizované extrakty zo sóje a ďateliny, pretože obsahujú izoflavóny ako genisteín, daidzeín, formononetín a biochanín A.

Fytoestrogény a návaly tepla

Návaly tepla patria medzi najčastejšie a najobťažujúcejšie prejavy menopauzy. Z pohľadu vedeckých dôkazov patria fytoestrogény medzi najviac skúmané rastlinné látky v tejto oblasti.

Systematický prehľad a metaanalýza publikovaná v časopise JAMA, ktorá zahŕňala 62 randomizovaných klinických štúdií a 6 653 žien, ukázala, že užívanie fytoestrogénov bolo spojené s poklesom počtu denných návalov tepla a so zlepšením skóre vaginálnej suchosti. Pri samotných sójových izoflavónoch sa pozorovalo zlepšenie denných návalov tepla aj vaginálneho diskomfortu [1].

Ďalšia metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií zameraná na sójové izoflavóny uvádza, že príjem sójových izoflavónov v mediánovej dávke 54 mg denne počas 6 týždňov až 12 mesiacov viedol k významnému zníženiu frekvencie návalov tepla o 20,6 % a ich závažnosti o 26,2 % oproti placebu. Zaujímavým zistením bolo aj to, že prípravky s vyšším obsahom genisteínu boli účinnejšie než prípravky s nižším obsahom tejto zložky [2].

Tieto výsledky podporujú praktické odporúčanie, že pri fytoestrogénoch je dôležitá pravidelnosť, dostatočne dlhé užívanie a vhodne zvolený zdroj izoflavónov. Účinok sa zvyčajne neobjavuje okamžite, ale rozvíja sa postupne.

Sója a ďatelina červená: dva významné zdroje izoflavónov

Sója a ďatelina červená patria medzi najvýznamnejšie zdroje izoflavónov využívané v doplnkoch stravy pre ženy v menopauze. Sója je bohatá najmä na genisteín a daidzeín, zatiaľ čo ďatelina červená obsahuje aj formononetín a biochanín A, ktoré sa môžu v organizme premieňať na ďalšie biologicky aktívne metabolity.

Pri ďateline červenej existujú samostatné klinické dáta. Metaanalýza z roku 2021 hodnotila účinnosť izoflavónov z ďateliny červenej pri návaloch tepla a menopauzálnych symptómoch u peri- a postmenopauzálnych žien. Novšia randomizovaná placebom kontrolovaná štúdia z roku 2024 uvádza, že užívanie izoflavónov z ďateliny červenej počas 3 až 6 mesiacov viedlo k zlepšeniu menopauzálnych symptómov a lipidového profilu [3; 4].

Prečo je odpoveď na fytoestrogény individuálna

Účinok fytoestrogénov sa môže medzi ženami líšiť. Jedným z dôvodov je črevná mikrobiota. Napríklad daidzeín sa môže u časti žien premieňať na ekvol, metabolit s vyššou biologickou aktivitou. Schopnosť produkovať ekvol však nemajú všetky ženy; v západných populáciách sa podiel takzvaných producentov ekvolu odhaduje približne na 20–35 %.

Aj preto je pri fytoestrogénoch dôležité nastaviť realistické očakávania. Niektoré ženy môžu vnímať zlepšenie výraznejšie, iné miernejšie. Význam má aj zloženie stravy, stav črevnej mikrobioty, dĺžka užívania, dávka a forma extraktu [5].

Bezpečnosť fytoestrogénov

Bezpečnosť fytoestrogénov bola predmetom viacerých odborných hodnotení. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, EFSA, v roku 2015 uviedol, že dostupné vedecké dôkazy neukazujú, že by izoflavóny v množstvách typicky používaných v doplnkoch stravy pre postmenopauzálne ženy spôsobovali poškodenie sledovaných orgánov – prsnej žľazy, maternice a štítnej žľazy. EFSA však zároveň upozornila, že závery sa vzťahujú na dávky a dĺžky užívania skúmané v dostupných štúdiách [6].

Novšia systematická metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií z roku 2025 hodnotila účinok sójových izoflavónov na ukazovatele estrogénnej aktivity u postmenopauzálnych žien. Autori nezistili významný efekt na hrúbku endometria, vaginálny maturačný index, FSH ani estradiol, čo podporuje názor, že sójové izoflavóny sa klinicky správajú odlišne od klasického estrogénu [7].

Pri ženách s anamnézou hormonálne dependentného nádoru, pri aktívnej onkologickej liečbe, pri nejasnom gynekologickom krvácaní alebo pri užívaní antiestrogénovej liečby je však vhodná individuálna konzultácia s lekárom.

Miesto fytoestrogénov v starostlivosti o menopauzálnu ženu

Fytoestrogény nemožno vnímať ako náhradu hormonálnej liečby u žien s výraznými ťažkosťami. Odborné spoločnosti stále uvádzajú, že hormonálna terapia je najúčinnejšou liečbou vazomotorických symptómov u vhodne indikovaných žien [8].

To však neznižuje význam fytoestrogénov ako praktickej a prirodzenejšej možnosti podpory pre ženy, ktoré:

  • preferujú nehormonálny prístup,
  • majú mierne až stredné menopauzálne prejavy,
  • chcú podporiť komfort v menopauze dlhodobo,
  • hľadajú doplnok ku kvalitnej strave, pohybu a spánkovej hygiene,
  • chcú cielene podporiť aj oblasti ako energia, kosti, vlasy, pokožka a sliznice.

Z pohľadu každodennej praxe je dôležité komunikovať, že fytoestrogény majú pozvoľný nástup účinku. Najlepšie zapadajú do dlhodobej starostlivosti o ženu, nie ako okamžité riešenie akútnych ťažkostí.

Záver

Fytoestrogény predstavujú vedecky skúmanú a prakticky využiteľnú skupinu rastlinných látok, ktoré majú svoje miesto v podpore žien v období perimenopauzy a menopauzy. Najviac dôkazov existuje pre izoflavóny zo sóje a ďateliny červenej. Klinické štúdie naznačujú, že môžu prispieť k zlepšeniu niektorých menopauzálnych prejavov, najmä denných návalov tepla a vaginálneho diskomfortu, pričom ich účinok je mierny, individuálny a závislý od pravidelného užívania.

V praxi sa preto často využívajú komplexné doplnky stravy, ktoré kombinujú tieto zdroje fytoestrogénov – napríklad BioBalance MENOPAUSE, ktorý obsahuje izoflavóny zo sóje aj ďateliny a je navrhnutý na podporu hormonálnej rovnováhy a zvládanie symptómov menopauzy

Použité zdroje

[1] Franco O. H. et al. Use of Plant-Based Therapies and Menopausal Symptoms: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA. 2016;315(23):2554–2563.

[2] Taku K. et al. Extracted or synthesized soybean isoflavones reduce menopausal hot flash frequency and severity: systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials.Menopause. 2012;19(7):776–790.

[3] Kanadys W. et al. Evaluation of Clinical Meaningfulness of Red Clover Extract to Relieve Hot Flushes and Menopausal Symptoms in Peri- and Post-Menopausal Women: A Systematic Review and Meta-Analysis. 2021.

[4] Yigit E. and Unsal S. Isoflavones obtained from red clover improve both dyslipidemia and menopausal symptoms in menopausal women: a prospective randomized placebo-controlled trial. Climacteric. 2024.

[5] Liu B. et al. Prevalence of the Equol-Producer Phenotype and Its Relationship with Dietary Isoflavone and Serum Lipids in Healthy Chinese Adults. Journal of Epidemiology. 2010.

[6] European Food Safety Authority, EFSA. Isoflavones in food supplements for post-menopausal women: no evidence of harm. 2015.

[7] Viscardi G. et al. Effect of Soy Isoflavones on Measures of Estrogenicity: A Systematic Review and Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. Advances in Nutrition. 2025.

[8] The North American Menopause Society. The 2023 nonhormone therapy position statement of The North American Menopause Society. Menopause. 2023.