Vitamín K nie je jedna jediná látka, ale skupina tukorozpustných zlúčenín so spoločným chemickým základom. Medzi prirodzene sa vyskytujúce formy patria najmä vitamín K1 – fylochinón a vitamín K2 – menachinóny. Menachinóny sa označujú skratkou MK-n, kde číslo vyjadruje dĺžku bočného izoprenoidného reťazca, napríklad MK-4, MK-7 alebo MK-9. Najviac sledované a zároveň najčastejšie používané formy v doplnkoch výživy sú najmä MK-4 a MK-7 [1].
Vitamín K1: „koagulačná“ forma z listovej zeleniny
Vitamín K1, teda fylochinón, sa nachádza predovšetkým v zelenej listovej zelenine, napríklad v špenáte, keli, brokolici či kapustovej zelenine, a predstavuje hlavnú diétnu formu vitamínu K v bežnej strave. Po vstrebaní v tenkom čreve sa vitamín K transportuje spolu s lipidmi cez chylomikróny a lipoproteíny; K1 sa pritom preferenčne využíva a akumuluje najmä v pečeni [1].
Jeho najznámejšou fyziologickou úlohou je podpora syntézy koagulačných faktorov závislých od vitamínu K, vrátane protrombínu, teda faktora II. Preto sa K1 tradične spája najmä so zrážaním krvi. Z farmakokinetického hľadiska je dôležité, že K1 sa z plazmy odstraňuje pomerne rýchlo; odborné prehľady uvádzajú krátky plazmatický polčas približne v hodinách, často okolo 1–2 hodín, hoci konkrétna hodnota závisí od dávky, liekovej formy a spôsobu podania [2].
Vitamín K2: skupina menachinónov s odlišnou distribúciou v tele
Vitamín K2 zahŕňa viacero foriem menachinónov. V praxi sa najčastejšie hovorí o MK-4 a MK-7. K2 sa prirodzene nachádza najmä vo fermentovaných potravinách, napríklad v natto, a v menších množstvách aj v niektorých živočíšnych a fermentovaných potravinách. MK-4 je špecifická tým, že si ju organizmus vie čiastočne vytvárať aj konverziou z fylochinónu, teda z vitamínu K1 [1].
Rozdiel medzi K1 a K2 nie je len v názve alebo zdroji. Zásadný rozdiel spočíva aj v transportovaní a distribúcii v organizme. Kým K1 sa preferenčne využíva v pečeni, menachinóny majú širšiu distribúciu a výraznejší potenciál pôsobiť v extrahepatálnych tkanivách, teda mimo pečene – napríklad v kostiach, cievnej stene, obličkách alebo ďalších tkanivách. Krv pritom nie je miestom „hlavného metabolizmu“, ale najmä transportným prostredím, keďže vitamín K sa v cirkulácii prenáša hlavne viazaný na lipoproteíny [2] [4].
MK-7: dlhší polčas a stabilnejšia hladina
Forma MK-7 je z hľadiska doplnkov výživy mimoriadne zaujímavá pre svoj dlhší biologický/plazmatický polčas. V porovnaní s K1 sa MK-7 v cirkulácii udržiava výrazne dlhšie; odborné zdroje uvádzajú eliminačný polčas približne 3 dni, teda okolo 72 hodín. V štúdii porovnávajúcej K1 a MK-7 boli obe formy dobre absorbované, no MK-7 mala výrazne dlhšie pretrvávanie v sére, čo môže viesť k stabilnejším hladinám pri pravidelnom užívaní [3].
To je jeden z dôvodov, prečo sa často zdôrazňuje, že nie je vitamín K ako vitamín K. Pri K2 – najmä MK-7 – nejde iba o „ďalšiu formu K vitamínu“, ale o látku s odlišným farmakokinetickým profilom, inou distribúciou v organizme a potenciálne lepším pokrytím extrahepatálnych vitamín K-dependentných proteínov.
K2 a vitamín K-dependentné proteíny mimo pečene
Vitamín K pôsobí ako kofaktor enzýmu zodpovedného za karboxyláciu glutamátových zvyškov v tzv. vitamín K-dependentných proteínoch. V pečeni ide najmä o koagulačné faktory. Mimo pečene sú dôležité napríklad osteokalcín v kostiach a matrix Gla-proteín v cievnej stene, kostiach a chrupavke. Tieto proteíny sa skúmajú najmä v kontexte kostného metabolizmu a regulácie kalcifikácie mäkkých tkanív [1].
Z praktického hľadiska je preto vhodné komunikovať, že K1 je historicky spájaný najmä so zrážaním krvi, zatiaľ čo K2 – predovšetkým MK-7 – sa častejšie spája s extrahepatálnymi účinkami, najmä s metabolizmom kostí a ciev.
Trans a cis forma MK-7: prečo záleží na izoméri
Pri vitamíne K2 ako MK-7 je dôležitá aj jeho geometrická forma. MK-7 môže existovať ako all-trans alebo ako rôzne cis/trans izoméry. Z biologického hľadiska je najvýznamnejšia práve all-trans forma. Odborné práce uvádzajú, že iba all-trans MK-7 je biologicky relevantná, zatiaľ čo cis formy majú výrazne nižšiu biologickú aktivitu [5].
Analýzy doplnkov výživy navyše ukázali, že obsah deklarovanej biologicky aktívnej all-trans MK-7 sa môže medzi produktmi výrazne líšiť a v niektorých doplnkoch boli zistené významné množstvá cis/trans izomérov. To je prakticky veľmi dôležité: nestačí, aby produkt deklaroval „vitamín K2 MK-7“ – odborná kvalita závisí aj od toho, či ide prevažne o all-trans MK-7 [6].
Existujú kombinované produkty?
Áno, na trhu existujú doplnky výživy s vitamínom K samostatne aj v kombináciách, najčastejšie s vitamínom D, vápnikom, horčíkom alebo v multivitamínových prípravkoch. V doplnkoch sa používajú najmä K1 ako fylochinón alebo fytonadión a K2 ako MK-4 alebo MK-7. Pri odbornom hodnotení produktu je preto vhodné sledovať nielen celkovú dávku vitamínu K, ale aj konkrétnu formu: K1, MK-4, MK-7 a pri MK-7 ideálne aj podiel all-trans izoméru [1].
Na forme záleží: príklad all-trans MK-7 v praxi
Pri výbere doplnku s vitamínom K2 je vhodné sledovať nielen deklarovanú dávku, ale aj konkrétnu formu a izomér MK-7. Praktickým príkladom môže byť portfólio BIOMIN, pri ktorom je pri produktoch s vitamínom K2 deklarovaná forma 99,7 % all-trans K2 MK-7, teda biologicky preferovaná forma menachinónu-7. Pri samostatnom prípravku BIOMIN Vitamín K2 SOLO ide o produkt určený na cielené doplnenie samotného vitamínu K2; dostupné produktové údaje uvádzajú obsah 60 µg vitamínu K2 v jednej kapsule a dávkovanie 1–2 kapsuly denne. Výhodou samostatnej formy je možnosť flexibilného zaradenia u osôb, ktoré už vitamín D3 alebo vápnik užívajú osobitne, prípadne potrebujú cielene doplniť práve K2. Pre pacientov, u ktorých je vhodné kombinovať podporu vitamínu K2 s vitamínom D3, existujú aj kombinované prípravky BIOMIN K2D3, ktoré spájajú all-trans MK-7 s dennou dávkou vitamínu D3 v jednej kapsule. Takéto spojenie dáva odborný zmysel najmä v kontexte kostného metabolizmu, keďže vitamín K prispieva k udržaniu zdravých kostí a vitamín D prispieva k normálnemu vstrebávaniu a využitiu vápnika a fosforu.
Vitamín K3: syntetická forma
Vitamín K3, známy ako menadión, je syntetická forma vitamínu K. Na rozdiel od K1 a K2 nejde o bežne preferovanú nutričnú formu pre humánnu suplementáciu. Menadión bol v laboratórnych štúdiách spájaný s poškodením pečeňových buniek, preto sa už nepoužíva v doplnkoch výživy ani vo fortifikovaných potravinách určených pre ľudí [1].
Praktické zhrnutie
Nie je správne vnímať vitamín K ako jeden univerzálny „vitamín“. K1 pochádza najmä z listovej zeleniny, má rýchlejšie odbúravanie a jeho hlavné využitie je v pečeni pri syntéze koagulačných faktorov. K2 predstavuje skupinu menachinónov, z ktorých sú najznámejšie MK-4 a MK-7; tieto formy majú odlišnú distribúciu v tele a výraznejší význam pre extrahepatálne vitamín K-dependentné proteíny. MK-7 sa odlišuje dlhým polčasom približne 72 hodín, čo podporuje stabilnejšie hladiny pri pravidelnom príjme. Pri produktoch s K2 je kľúčové sledovať aj kvalitu izoméru – najmä prítomnosť biologicky významnej all-trans MK-7.
Vitamín K2 a lieky na riedenie krvi — čo treba vedieť
Vitamín K2 môžu mnohí ľudia užívať v odporúčanej dávke. Ak však užívate lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi, je dôležité rozlíšiť, o aký typ lieku ide.
Pozor treba dávať najmä pri liečbe tzv. antagonistami vitamínu K. Patria sem lieky s obsahom warfarínu — v SR napríklad Warfarin Orion alebo Warfarin PMCS. Tieto lieky pôsobia tak, že ovplyvňujú účinok vitamínu K v procese zrážania krvi. Preto náhle zvýšenie alebo zníženie príjmu vitamínu K zo stravy alebo doplnkov môže ovplyvniť stabilitu antikoagulačnej liečby a hodnoty INR.
Ak užívate warfarín alebo iný liek zo skupiny antagonistov vitamínu K, nezačínajte ani výrazne nemeňte príjem vitamínu K2 bez konzultácie s lekárom alebo lekárnikom.
Moderné perorálne antikoagulanciá — označované ako DOAK/NOAK — pôsobia iným mechanizmom ako warfarín. Patrí sem napríklad dabigatran, rivaroxabán, apixabán alebo edoxabán. Tieto lieky nie sú antagonistami vitamínu K, preto sa pri nich neočakáva rovnaký typ interakcie s vitamínom K ako pri warfaríne.
Napriek tomu platí, že ak užívate akýkoľvek liek na ovplyvnenie zrážania krvi, máte zvýšené riziko krvácania, čaká vás zákrok alebo užívate viacero liekov, je vhodné informovať lekára alebo lekárnika aj o výživových doplnkoch.
Nie ste si istí, ktorý liek užívate? Skontrolujte názov lieku na obale alebo v príbalovej informácii, prípadne sa opýtajte svojho lekárnika alebo lekára.
Zdroje
[1] National Institutes of Health, Office of Dietary Supplements. Vitamin K – Fact Sheet for Health Professionals.
[2] Mladěnka P. et al. Vitamin K – sources, physiological role, kinetics, deficiency, detection, therapeutic use, and toxicity. Nutrition Reviews.2022;80(4):677–698.
[3] Schurgers L.J. Vitamin K-containing dietary supplements: comparison of synthetic vitamin K1 and natto-derived menaquinone-7. Blood.2007;109(8):3279–3283.
[4] Shearer M.J. and Newman P. Metabolism and cell biology of vitamin K. Thrombosis and Haemostasis. 2008;100(4):530–547.
[5] Lal N. and Berenjian A. Cis and trans isomers of the vitamin menaquinone-7: which one is biologically significant? Applied Microbiology and Biotechnology. 2020;104:2765–2776.
[6] Szterk A. et al. Identification of cis/trans isomers of menaquinone-7 in food as exemplified by dietary supplements. Food Chemistry.2018;243:403–409.
